Po mnoho storočí sa mimosmyslové vnímanie ako telepatia, znamenie budúcnosti a jasnovidectvo považovali za podvodné fantázie, ilúzie alebo vynálezy.

Materialistický prístup prevládajúci vo vedeckých kruhoch a priori popiera akúkoľvek „duchovnú" realitu. Dôvod je ten, že tieto skutočnosti nie sú laboratórne overiteľné.

Napriek tomu všetci ľudia mali určité skúsenosti podobné tým, ktoré poprela veda. Medzi týmito skúsenosťami si môžeme spomenúť na nevysvetliteľné udalosti, na znamenia budúcich udalostí alebo na sny, ktoré sa stanú skutočnosťou.

Tieto skúsenosti sme často ťažili. To ukazuje, že nešlo o iluzórne zážitky.

Tieto javy nie sú zriedkavé a postihujú každého. Niektorí vedci, ktorí majú otvorenejšiu myseľ, sa chceli touto otázkou zaoberať vedecky. Zaujímalo ich, či existuje spôsob, ako pochopiť mimozmyslové zážitky bez toho, aby sa uchýlili k okultizmu, mytológii alebo pseudonáboženským filozofiám. Kniha rozpráva o skúsenostiach týchto výskumníkov.

Teraz sa konečne objavujú dôkazy, ktoré vedecky preukazujú existenciu vyššej úrovne vedomia.

Existuje „kolektívna myseľ", ktorá obsahuje myšlienky a myšlienky spoločné pre celé ľudstvo. Toto je psychický vesmír, ktorý môžeme využiť vo svoj prospech. Z tohto vesmíru prijímame signály a informácie.

V roku 1980 bolo experimentálne potvrdené „kvantové zapletenie". Táto vlastnosť je typická pre elementárne častice. Všetky častice (atómy, elektróny, fotóny) môžu navzájom komunikovať bez obmedzenia času a času.

To ostro kontrastuje s predpokladmi materialistickej fyziky.

Komunikácia medzi elementárnymi časticami sa deje v dimenzii, ktorá nepodlieha známym fyzikálnym zákonom. Túto dimenziu možno porovnať s „univerzálnou mysľou".

Experimenty „Projekt globálneho vedomia" uskutočňované na Princetonskej univerzite nepochybne preukázali existenciu svetového vedomia.

Kniha popisuje takzvanú teóriu „kolektívneho podvedomia", ktorú vyvinul slávny psychoterapeut Carl Gustav Jung. Jungova teória je veľmi podobná novoplatonickému konceptu „Anima mundi". Tieto teórie sú potvrdené v predpovediach kvantovej fyziky, vyvinutých významnými vedcami a nositeľmi Nobelovej ceny.

Kvantová fyzika dokumentuje existenciu úrovne nazývanej „nelokálna". Na tejto úrovni elementárne častice napriek tomu, že sú oddelené obrovskými vzdialenosťami, vedia o sebe všetko a správajú sa, akoby boli jedno.

Od materialistickej vízie vesmíru úplne založeného na hmote agregovanej náhodou sa ľudstvo posúva k novému spôsobu chápania reality, kde hmota a psychika koexistujú a integrujú sa.

Zatiaľ čo klasická fyzika zostáva dominantnou vo svete vnímateľnom pre naše zmysly, objavujú sa nové úrovne reality s psychickým obsahom.

Na kvantovej úrovni už klasická fyzika neplatí. Samotná hmotná časť vesmíru neplní svoju funkciu. Potrebuje psychický rozmer, to znamená ďalšiu úroveň, úroveň nelokality.

Ja Na tejto úrovni sa celý vesmír stáva jednou vecou. Už to nie je vyrobené z hmoty, ale z energie a informácií a je koordinované silou harmónie, bez ktorej by existoval iba chaos.

V najskrytejších úrovniach reality sa hmota nezaobíde bez psychiky. Podobne aj psychika potrebuje na vyjadrenie hmotnú časť.

Toto vedomie sprevádza ľudstvo smerom k novému evolučnému skoku, po ktorom prestane materialistická dominancia.

Nastane éra spolupráce medzi psychikou a hmotou. Javy, ktoré sú dnes popierané, ako napríklad mimozmyslové vnímanie, sa stanú dedičstvom bežného používania v každodennom živote.