Medzi hlbinnou psychológiou a kvantovou fyzikou existuje tajné, takmer záhadné spojenie. Dvaja veľkí myslitelia 20. storočia, Carl Gustav Jung a David Bohm, nás pozvali, aby sme preskúmali hlbiny kolektívneho nevedomia a implicitného vesmíru, otvorili vízie zamerané na transcendentálne územie v rámci ľudskej psychiky a jemného poriadku samotného kozmu.

Carl Jung, švajčiarsky psychiater a priekopník analytickej psychológie, predstavil koncept kolektívneho nevedomia. Podľa Junga jednotlivec zdieľa poklad archetypov, symbolov a hlbokých obrazov, ktoré rezonujú v kolektívnej duši ľudstva. Pre Junga nie sme len izolovaní jednotlivci, ale sme ponorení do spoločnej psychickej pôdy, ktorá nás spája s minulosťou predkov a s večným tancom ľudskej bytosti.

V zdanlivo vzdialenej, ale záhadne sa dopĺňajúcej perspektíve nachádzame Davida Bohma, teoretického fyzika známeho svojimi príspevkami ku kvantovej fyzike. Bohm navrhol myšlienku implicitného vesmíru, v ktorom realita presahuje častice a klasické fyzikálne zákony. Pre Bohma je vesmír utkaný z jemného poriadku, v ktorom je každá časť v priamom spojení s celkom, súhrnom, ktorý existuje mimo hraníc ľudských pozorovaní.

Hoci títo dvaja géniovia patria do odlišných kognitívnych sfér, poznamenávame, že ich teórie sa prelínajú a spájajú, čím vytvárajú symfóniu filozofických a metafyzických myšlienok. Obaja autori živili hlbokú zvedavosť smerom k túžbe po transcendentne, po skúmaní tajomstiev ľudskej duše a po hľadaní univerzálneho zmyslu.

Jungovo kolektívne nevedomie aj Bohmov Implicitný vesmír zdôrazňujú prepojenie medzi všetkými vecami a odhaľujú prítomnosť neviditeľnej a zjednocujúcej univerzálnej úrovne, ktorá preniká do každého aspektu našej reality. Cieľom knihy je preskúmať naše spojenie s týmto neviditeľným univerzálnym poriadkom.

Jung a Bohm nám svojimi osvietenými slovami ponúkajú kľúče na prístup k neznámym svetom, slová, ktoré prebúdzajú naše zmysly, uvádzajú do pohybu našu myseľ a nútia nás klásť si nepríjemné, ale životne dôležité otázky: Aká je skutočná povaha ľudských bytostí? Aký máme vzťah k vesmíru okolo nás? Ako môžeme lepšie pochopiť naše miesto v tejto vesmírnej rozľahlosti?

Pri skúmaní diel Junga a Bohma narazíme na mimoriadne citáty, ktoré prebúdzajú a živia náš smäd po poznaní a intuícii. Jung vo svojej eseji „Archetyp a kolektívne nevedomie" napísal: „Kto sa pozerá von, sníva, ten, kto sa pozerá dovnútra, sa prebúdza". Tieto slová nás inšpirujú k tomu, aby sme sa pozreli za hranice zdania, aby sme sa ponorili do hlbín ľudskej duše.

Bohm nám na druhej strane poskytol jedinečný pohľad na povahu reality a tvrdil: "Hlboký poriadok všetkého presahuje častice, ich interakcie a fyzikálne zákony."

Toto tvrdenie nás núti považovať vesmír za živý organizmus, prepojený nemysliteľnými a stále neprebádanými spôsobmi, za vesmír, v ktorom nám kvantová fyzika prisudzuje rozhodujúcu úlohu „pozorovateľov". Zároveň nás Jung pozýva pozorovať samých seba prostredníctvom individuácie, teda hľadania vlastného „Ja".

Prostredníctvom porovnania Jungových teórií o kolektívnom nevedomí a Bohmových teórií o implicitnom Vesmíre budeme môcť odhaliť filozofické a metafyzické aspekty spoločné týmto dvom perspektívam, ktoré sa na prvý pohľad zdajú patriť do odlišných oblastí. Táto kniha nás pozve, aby sme si položili základné otázky o povahe existencie, zmysle nášho života a spojení medzi naším vnútorným svetom a vonkajším vesmírom.