V minulosti hovorila poézia vlastnými slovami, mala svoju vlastnú múdrosť, ale dokáže toto starodávne umenie poézie zvládnuť skúšky modernej duše? Vznikol posvätný zväzok, aký sa nepodobal žiadnemu inému – kniha známa ako Nový zákon. Hoci sa zrodil z Písma, neobmedzoval sa len na oblasť náboženstva. Stála ako sprievodca pre unavených, zrkadlo pre hľadajúcich a hlas pre tých, ktorých nepočúvali.

Táto kniha nielen kázala – poeticky uvažovala. Kládla odvážne otázky, ktoré sa ozývali v sieňach viery: Prebýva Boh stále medzi nami? Čo je viera v dobe pochybností? Akú úlohu hrá božstvo v spletitej sieti dnešnej spoločnosti? A za nimi hľadela do neistého horizontu a uvažovala o osude ľudstva.

Na jej stránkach čitateľ nájde poetické verše, ktoré sa nebáli bolesti. Hovorili o skrytých aj čerstvých ranách – o zneužívaní prežívanom v tichosti, o láske hľadanej v digitálnych tieňoch, o manželstvách preverených časom a pravdou. Skúmali bremená tela i ducha: boj s jedlom, zložitosť túžby, ťarchu finančného vypätia, oheň hnevu, príťažlivosť rovesníkov a tieň závislosti.

Poézia v Žalme Nového zákona sa však netýka len ľudí na zemi; pozdvihuje svoj pohľad do neviditeľných ríš, skúma prítomnosť anjelov a vplyv Satana a to, ako tieto sily formujú svet pod nami. Sleduje životy Ježiša a apoštola Pavla – nie ako vzdialených legendárnych postáv, ale ako živých archetypov, ktorých cesty stále vzbudzujú srdcia hľadajúcich.

Najúžasnejšie zo všetkého bolo, že posledné kapitoly – kapitoly Zjavenia – boli premenené na lyrické žalmy, pričom každý žalm bol očíslovaný a pomenovaný, počnúc Žalmom 151. Tieto poetické podania ponúkali jasnosť a pôvab, vďaka čomu bolo proroctvo rovnako precítené ako pochopené.

Táto kniha sa nielen číta – je prežívaná. Vyzýva dušu, podnecuje myseľ a otvára srdce novým dimenziám pravdy. Je mostom medzi posvätným a svetským, starovekým a súčasným. A tak, drahý hľadajúci, zostáva otázka: Vstúpiš na jej stránky a prejdeš sa hlbinami novozákonného žalmu, zapísaného v starovekom básnickom jazyku?